Na deťoch sa najviac ukázali dôsledky nezamestnanosti a biedy a to už od najútlejšieho veku. Deti pociťovali biedu nielen v nedostatočnej strave ale v spôsobe života vôbec. Staršie deti spávali na laviciach okolo pece, na peci a v posteliach i po troch. Malé deti ukladali doma do kolísok poväčšine v zavesených plahotkách na hrade alebo do drevenej kolísky - belčova. Pri prácach na poli brávali so sebou i malé deti a kolísku z plachty uviazali na konáre stromu, ak nejaký na medzi bol. V inom prípade ju uväzovali na zvlášť upravené tri tyče zo smreka alebo z jedle, dlhé asi 1,8 m, ktoré boli na jednom konci zviazané drôteným okom. Tieto sa postavili ako trojnožka a na dve z nich sa uviazala plahotka, ktorá slúžila ako kolíska. Trojnožku - kolísku nosievali do poľa väčšie deti, ktoré cez deň počas prác dieťa i uspávali. Väčšie deti už od štyroch až šesť rokov pásavali husi a staršie od 10 rokov kravy. Obidve tieto práce museli deti vykonávať s plnou zodpovednosťou. Teda husi pásli od rána do večera a nesmeli od nich odísť, pretože obecné zákony boli prísne. Ak by nestrážené husi narobili škodu inému občanovi na poľnohospodárskych plodinách, musel ju majte! husí zaplatiť. Samozrejme dieťa, ktoré husi páslo prísne potrestali, pretože o koruny bolo ťažko. Podobne museli dávať pozor na kravy i starší pastieri. Z nedostatku šatstva a obuvi, ktoré nemali rodičia za čo kúpiť, chodili deti od jari až do neskorej jesene bosé a to pri pasení husí a kráv na strniskách. Mnohé deti z viacdetných rodín v desiatom až dvanástom roku odchádzali do služby - pásť kravy tým, čo nemali vlastných pastierov. Deti doma pravidelne vykonávali určité práce ako pílenie dreva, rezanie slamy, kŕmenie dobytka. V jeseni nosenie lístia na podstielanie, nosenie raždia i dreva z lesa. V prípade voľného času najmä v predjarí, keď sa ešte nepásol dobytok ani husi alebo v lete po večeroch, keď už dobytok bol doma, schádzali sa deti na ulici a hrávali sa hry, ktoré sa naučili v škole a tieto hry sa dedili z generácie na generáciu. Boli to hry s loptou, ktorú si však deti robili z handričiek, prípadne z kravskej srsti. Lopty sa vystruhávali aj z parazitnej huby rastúcej na kmeňoch bukov. Gumové lopty sa objavili až pred druhou svetovou vojnou. Hry s loptami hrávali najmä dievčatá a to skupinové "na métu" alebo vo dvojiciach "na škôlku". Iné hry boli s bábikami, ktoré si dievčatá robili samy z handričiek. Spoločné hry s chlapcami boli hra na schovávačku, tu bol zaužívaný názov "na vykĺkanku", hra "na skackalo" neskoršie na škôlku a vyčítanka na melódiu "zlatá brána". Tu sa používal text zdedený od najstarších generácií: „Buj, buj zore, zore nevečke, Nitra, zvara zarajda, čapura to trajda. Mníšky ruže zvarodás, zvarodás, sita, sita pindés, čo poručí čerdés, babserda". Pôvod tohoto textu nie je známy. Chlapci v predjarí radi odchádzali na badzu do Ostrej hory, z ktorej si robili striekačku "sikalo" a pukačku "pukalo". Do 24. apríla „do Ďura" deti chodievali chytať žaby do močidiel a do potokov. Z nich odrezávali zadné nohy, napichovali na ražeň a donášali domov. Žabami sa v jarnom období veľmi prilepšil jedálny lístok. Doma ich pražili s vajíčkami.

Do školy generácie narodené pred rokom 1900 chodili len od novembra do konca apríla, teda len cez zimu. Mnohí preto hovorili: „Chodil lebo chodila som do školy len tri zimy". Tieto generácie v škole používali miesto zošitov ešte tabulky a grifeľ.