V minulostí sa polia obrábali určite tým najprimitívnejším spôsobom. Neskoršie drevenými pluhmi, ktoré vyrábali doma za pomoci miestnych kolárov a kováčov. Tieto pluhv slúžili na kravské a volské poťahy. Gazdovia s väčšou výmerou poľa vlastnili kone a títo po prvej svetovej vojne kupovali Železné pluhy. Z obilia sa pestovala predovšetkým raž Táto sa používala na mletie múky, patom ovos, jačmeň Gazdovia, ktorí vlastnili pozemky s ťažšou pôdou /Strední diel a Za jarkom/ siali pšenicu. Obilie sa sialo ručne z plahotky, ktorú mal gazda zavesená na krku a opásanú okolo pása. Občania, ktorí vlastnili menšie výmery poľa. neboli by z neho vyžili, chovali len po jednej krave kvôli mlieku, na oranie siatie, zvážanie si najímali gazdov s koňmi /furmanov, ratajov/, Kosba obilia sa prevádzala ručne. Gazda kosil, gazdiná zberala - robila hrste. Po dvoch dňoch po zaschnutí obilia v hrstiach sa povrieslami alebo na to určenými povrázkami viazalo do snopov. Tie sa ukladali po 13 kusov do krížov - hŕbok, podľa ktorých sa určovalo aj množstvo úrody. Obilie sa potom pozvážalo do humna. Po skončení všetkých prác na poli. v neskorej jeseni a v zime sa mlátilo pôvodne ručne cepami. I ručné mlátenie malo svoju techniku. Mlátili dvaja, traja. štyria. piati alebo šiesti. Údery cepapami museli byť pravidelné a mať správny rytmus. Skúsený občan vedel z rytmu úderov určiť, koľkí mlatci mlátia bez toho, aby ich videl Po I. svetovej vojne, niektorí väčší gazdovia i počas nej od roku 1914 si zakupovali stroje na mlátenie, zvané geple. Bol to stroj, ktorý poháňal konský poťah na zvlášť upravenom mieste za humnom pomocou hrubého oja, špeciálne upraveného ťažkého súkolia mláťačku tzv. striekačku Takýchto zariadení bolo v obci 14. Mláťačka nečistili obilie od pliev. Na to sa používalo ďalšie zariadenie - rajtár V staršej dobe, kým tento stroj nebol, ovievali obilie na vetre. Podobné mláťačky bolí i ručné, ktoré museli pomocou kľúk krútiť štyria chlapi Kupovali ich ti, čo nemali záprahy. Po roku 1930 väčší gazdovia zakúpili väčšie mláťačky. ktoré obilie už čistili, oddeľovali slamu a plevu od obilia a na ich pohon kupovali stabilné štvortaktné benzínové motory o výkone do štyroch konských síl. Motory boli opatrené dvomi ťažkými zotrvačníkmi na jednom z nich bola remenica, z nej sa prenášal pohyb pomocou dlhšieho ťahacieho remeňa na mláťačku.

Ďalším hlavným produktom bolo pestovanie zemiakov a strukovín, ktoré sadili po zemiakoch väčšinou fazuľu, menej hrach a bôb. V obrábaní poľa dodržiavali už od dávnych čias zaužívaný určitý systém: hnojili maštaľným hnojom jednotlivé role postupne. Na prvú vyhnojenú roľu sadili zemiaky, po nich siali oziminy, do ozimín trvalé objemové krmoviny - ďatelinu alebo

bolhoj. Pre nedostatok hnoja, prípadne osiva alebo sadiva, nechávali niektoré strniská zariasť prielohom, ktorý potom kosili a pásli tu dobytok. Hovorili často, že nechali zem oddýchnuť. Do takýchto prielohov ako prvú plodinu sadili zemiaky. Niektorí väčší gazdovia pestovali aj kukuricu.