Z pohľadu z niektorých kopcov blízko obce je vidieť, že stred jastrabského chotára pozostáva zo štyroch smerom na juh predĺžených pahorkov, ktoré sú od seba oddelené potokmi. Na jednom z nich od západu na prvom je postavená obec. Preto prírodné vodné zdroje sa nachádzajú na úpätiach týchto pahorkov, čo neumožnilo vybudovanie spádového vodovodu. V jastrabskom bolo celkom celkom 38 pomerne výdatných prameňov, ktoré nevyschýňali ani vo veľkých horúčavách v letnom období. Mnohé z nich už po rekultivácii pôdy a drenáže lúk zanikli. Z uvedeného počtu 38 sa na lúkách nachádzalo 15, na pasienkach 12 a v obci 11 prameňov. Pramene na lúkách a pasienkach slúžili k občerstveniu obyvateľov pri prácach na poli a pasení dobytka. Venovala sa im patričná pozornosť. Studne v obci boli rôzneho druhu. Na hornom konci na Lúčkach a na dolnom konci v Ulici boli napájadlá pre dobytok a pri nich i studne na načieranie s povrchovou úpravou z dreva alebo betónu. V ulici pred Páchni- kovcami bola studňa na hák. Voda sa naberala vedrom zaveseným na 2 metre dlhý hák. V ulici niže Hrubišov bola studňa na váhu. Voda sa naberala do vedra zaveseného na dlhej žrdi na váhadle. Časť obce na dolnom konci pod názvom „Ulica" sa pokladá za najstaršiu, lebo tu boli postavené prvé najstaršie domy a vznikla tu prvá osada.

Neskoršie po zastavaní domov vedľa terajšej cesty začali budovať nové vodné zdroje. Kopali studne hlboké asi 15m. Studne boli spočiatku na povrchu opatrené dvomi dubovými stĺpmi, na ktorých bol rumpál. Neskoršie z bezpečnostných dôvodov boli ohradené a prikryté. Voda sa vyťahovala pomocou rumpálu za použitia reťaze. Reťaz sa však nenavíjala na hriadeľ rumpálu, ale bola prevesená a na obidvoch koncoch boli zavesené dubové okované vedrá. Obsah vedra sa rovnal dvom krhlám. Hriadeľ rumpálu bola proti zošmykovaniu reťaze opatrená v strede, kde bola reťaz prevesená železnými lištami rozmiestnenými po obvode hriadeľa tak, aby oká reťaze zapadali medzi ne podobne ako reťaz v ozubenom kolese. Za najstaršiu považovali studňu pri Oriškov. Potom bola vykopaná pri Víťazkov, asi okolo roku 1900 pri Struhárov a v roku 1908 studňa pri Beňov. Tieto studne boli pravidelne čistené a ohrada často opravovaná. Po roku 1933, keď po dostavaní cesty od mlyna začali voziť drevo

nákladné autá, kamenná výmurovka studne pri Beňov sa vplyvom otrasov pôdy od áut zvalila. Studňa bola v roku 1935 vymurovaná cementovými rúrami o priemere 1,5 metra. Voda z týchto studní nebola najkvalitnejšia. Jednak, že sa v nej močila reťaz a okované vedrá a potom vplyv povrchovej vody pri topení snehu a počas dažďa. Často bola žltkavá. Z nich ako prvá bola zasypaná studňa pri Víťazkov v roku 1942, pretože jej prameň bol slabý. Potom po vybudovaní vodovodu v roku 1969 studňa pri Oriškov. Ďalšie dve studne pri Struhárov a pri Beňov boli zakryté v roku 1970 betónovými platňami.

Ak bol vodný zdroj - studňa na súkromnom pozemku, nebol nijako hájený, mal k nemu voľný prístup každý bez akýchkoľvek zábran. Taká bola studňa v Oriškoje záhrade na pozemku Tomáša Najšla, nazývaná „GBAL". K nej boli vychodené chodníky i zo vzdialenejších okolitých záhrad.