Naša obec sa neprejavovala zvláštnym svojským ľudovým odevom. Snáď bolo tomu tak preto, že podľa zloženia najstarších obyvateľov bolo toto veľmi rôznorodé, prisťahovali sa sem obyvatelia z rôznych oblastí. Z najstarších odevov sa do prvej svetovej vojny zachoval odev zaťa a nevesty. Zať si na sobáš obliekal doma robený odev, a to bielu košeľu, súkenné nohavice, kabanicu a navrchu „širicu" /používala sa aj halena/, na hlave klobúk s bohatým perom, z ktorého viseli až na chrbát široké farebné stuhy. Nevesta sukne, krátky kabátik, na hlave veniec /pártu/ a okolo seba ovinutú „odedzu" /bolo to dva metre damaškátového plátna uviazaného stužkou/.

Toto oblečenie v období prvej svetovej vojny vystriedalo typické slávnostné obliekanie pre okolie Svätého Kríža. Dievky si obliekali tri - štyri sukne, navrchu bielu dlhšiu, oplecko /nahradzovalo to košeľu/, ktoré malo bohato naberané rukávce. Konce týchto rukávcov boli bohato vyzdobené vyšívanou čipkou. Táto sa kupovala nielen na rukávce, ale aj na spodné biele sukne. Na oplecko používali trojrohú veľkú šatku nazývanú delinka /látka, z ktorej táto šatka bola, nazývala sa delín/. Delinka sa na prsiach prekrížila a na chrbáte sa uviazal uzol. Bola bohato zdobená farebnými kvetmi po okraji 15 - 20 cm. Na týchto okrajoch boli našité 15cm dlhé strapce. Delinky boli rôznych farieb - biele, ružové, zelené, modré, hnedé, fialové. Na delinku si obliekali krátku vestičku nazývanú číkový lajblík. Táto bola bohato vyšívaná a zdobená farebnými plieškami v tvare malých gombíkov. Tieto vesty - lajblíky boli tiež rôznych farieb.

Slobodné dievky nosievali biele sukne, biele delinky i lajblíky v prevládajúcej farbe. Tak sa obliekali i nevesty na sobáš, naviac mali veniec - pártu a závoj /šlajer/. Mladé ženy nosievali už čiernu sukňu, delinky farby ružovej, zelenej alebo modrej. Staršie ženy nosili čierne sukne a delinky i lajblíky farby hnedej, fialovej alebo čiernej. Vydaté mladé ženy na hlave nosili čepiec z tylu

nazývaný „kápka". Táto bola bohato zdobená na pokraji čipkou, previazaná širšou stuhou. Na ľavej strane hlavy bola urobená mašľa a konce stuhy trčali asi pol metra. V zimnom období na tento slávnostný oblek, ktorý nosili do kostola a na svadby, zahaľovali veľkú vlnenú šatku, nazývanú šávoľka. Staršie ženy nosili pod tým i krátke kabátiky. Na nohách v lete nosili poltopánky a v zime čižmy, staršie ženy kapce. U mužov sa zláštny kroj neprejavoval.

Chovatelia oviec dorábali súkno, z ktorého šili nohavice i kabáty /kabanice/.

Pestoval sa ľan a konope. Z utkaného plátna šili opäť nohavice a košele. Do kostola a na slávnostné príležitosti používali kúpené šaty.

Malé deti od narodenia obliekali do bielych košielok, ktoré šili doma. Po kúpaní ich zabaľovali do povojníka. Keď dieťa už začalo chodiť, obliekali mu halenku - detské šatočky a to bez rozdielu pohlavia do 5 - 6 roka.

Na popísaných krojoch sa v obci neprejavil žiaden podiel žien. Všetko kúpili hotové. Nevyšívali sa ani mužské časti odevu zo súkna. Výšivky sa prejavili len na niektorých predmetoch ako nástenníky, vreckovky a dečky na poličky, ktoré vyšívali dievčatá v škole na ručných prácach.